Ako sa hľadá domov

Autor: Vitalia Bella | 1.9.2011 o 22:19 | (upravené 1.9.2011 o 23:00) Karma článku: 10,37 | Prečítané:  2460x

Sú miesta, kde sa hneď cítime ako doma. Sveti Petar mi od začiatku pripadal akýsi povedomý, hoci som sa do Dalmácie vybrala prvýkrát v živote. Stačilo mi k tomu pár vecí: zelené figy, dobré knihy a ľudia - domov je v prvom rade o nich.

Ako dieťa som milovala figy, v lete som si ich nenápadne dávala namiesto raňajok. Starý otec učil prírodovedu, takže na povale sa sušili štósy herbárov a v letnej kuchyni bujneli exotické citrónovníky a figovníky...
Takže keď som zbadala čerstvé figy v stánku pri ceste, hneď som si kúpila plné vrecko. Napokon som ich musela zjesť sama - nikomu okrem mňa nevoňali detstvom, letom a prázdninami.

male-blog01.jpg

 

male-blog02.jpg

Ostrovné správy

Kikine články ma nakazili láskou k tomuto miestu ešte skôr, ako som ho uvidela naživo. Internetová komunikácia však nakoniec zlyhala, a tak som sa zmierila s tým, že si s Kikou ani tentokrát neštrngneme. No ona nás napokon záhadne vystopovala a uniesla na „opustený" ostrov. „Domov, sladký domov," povedal Alex, keď sme vstupovali do Kikinej oázy. Slovenské pirohy, točené pivo v malej krčme a šantiace deti...
A som rada, že sme si zase raz nepripili :-)

male-blog07.jpg

 

male-blog06.jpg

 

male-blog08.jpg

 

Dnes je ale horúco!

Poznám len niekoľko chorvátskych slov, no pripadá mi absurdné, že by som sa s Chorvátmi rozprávala po anglicky. A tak som nadšene miešala chorvátčinu so slovenčinou, čašníci a predavačky sa usmievali, najviac tá moja ovocná teta zo Sukošanu. „Hlavne, že si rozumieme," riekla a pribalila mi pár broskýň navyše. Nakoniec som už zvládala párminútovú konverzáciu o počasí aj o úrode olív. „Ty by si sa tu pokojne aj vydala," uzavrel môj muž, keď som sa znova zakecala pri stánku s ovocím.

 

male-blog12.jpg

 

male-blog13.jpg

 

Mačacia republika

Staré uličky Šibeniku na prvý pohľad pripomínajú talianske prístavné mesta, no sú tichšie, pokojnejšie, ospalejšie. A na druhý pohľad pôsobia ako mačacia republika. Mačky obsadili každé príjemné miestečko v tieni a každým svojím pohybom dávajú najavo, že mesto patrí im. Neboja sa, neutekajú pred dehydrovanými turistami - veď ony sú tu doma. Pokojne sa vyvaľujú, podriemkavajú a ak práve majú chuť, blahosklonne sa nechajú pohladkať. Keď strakatá mačka jedným okom „zavetrí" motýlika, inštinkt ju ženie dopredu, no po pár krokoch sa zastaví a lenivo sa usadí na schody. Je horúco - neoplatí sa.

 

male-blog09.jpg

 

male-blog10.jpg

 

male-blog11.jpg

 

Loď, ovce a šťastie

S knihami by som sa asi cítila doma aj v púšti. Kým trvá príbeh, celý svet sa dá na chvíľu vtesnať do malého obdĺžnika, tak akurát do dvoch dlaní. Piata loď Moniky Kompaníkovej a Hon na ovcu Harukiho Murakamiho - obidve o hľadaní. Rozmýšľala som nad nimi v bezútešnej zápche na ceste domov. Ak je zmysel v hľadaní a v ceste k cieľu, čo nám potom zostáva, keď sme konečne našli to, čo sme hľadali?

 

male-blog04.jpg

............................

............................

(Ne)povinné počúvanie:

The Doors: The Crystal Ship

Nick Cave: The Ship Song

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?