Bretónsko: Road trip s vôňou domova

Autor: Vitalia Bella | 20.8.2010 o 7:23 | (upravené 21.8.2010 o 12:16) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  3086x

Cestujeme celú noc. Drieme sa mi, snažím sa odolávať mikrospánkom - neúspešne. Ešte šťastie, že som len pasažier...

Keď si na chvíľu spravíme prestávku, neviem zaspať ani na pár minút. Nedá sa. Svitá, pšeničné polia sa ťahajú až za horizont, vrtule mlynov sa topia v hmle. Rozbehnem sa po poli. Zdá sa mi, že počujem dážď. Zoseknuté pšeničné stonky sú plné rosy, praskajú pod slnečnými lúčmi a znie to, akoby pršalo... Až v aute si potom všimnem, aké mám doškriabané lýtka.

Mali sme ísť rovno do Paríža, ale napokon sme sa zatúlali - ako vždy. Nemáme sa však kam ponáhľať.
Na ceste
zvyknem mať intenzívny pocit, že život má zmysel.

 

prva.jpg

 

druha.jpg

 

tretia.jpg

 

stvrta.jpg

 

Predmestie raja

Na jednom parížskom obchvate strávime vyše hodinu v zápche. Za ten čas prejdeme presne 600 metrov. Keď sa asi desaťkrát neúspešne pokúšame prejsť do pravého pruhu a sledujeme arogantných vodičov, začíname dokonca spomínať v dobrom na bratislavských šoférov.
Aby sme nemuseli tráviť ďalšie hodiny v zápchach, ubytujeme sa v hoteli na predmestí. Zavčas rána vyrážame vlakom do mesta. Predstavujem si, že len tak cestujem ráno do práce - ako všetci. Neútulný dvojposchodový vlak, ohlušujúci prievan a hlásenia o staniciach výlučne vo francúzštine. Z okná pozorujem predmestie raja. Funkcionalistické industriálne kolosy a nákupné zóny sa striedajú so skladmi, šrotoviskami a panelákovými sídliskami. Sivá farba budov i oblohy.


Rande s celým svetom

Paríž je najkrajší skoro ráno, keď ešte všetci spia. Stoličky sú na stoloch. Dokonca aj smetné koše sú zamknuté vo vnútri kaviarní. Rolety na obchodoch sú stiahnuté. Čo sa asi tak za nimi skrýva? Tisíce gýčových suvenírov alebo vzácne starožitností?
Ako prvé otvárajú pekárne - vôňa čerstvého pečiva sa šíri rýchlosťou svetla. Potom po ulici prefrčí dievča na skútri - na hlave čierna šatka, v ruke dlhá cigareta. Zaparkuje a ide otvoriť jeden z obchodíkov. Exotické šatky a tašky s mačkami.
Už okolo deviatej Paríž mizne - uvoľňuje miesto chaosu, ruchu a hluku. Tisícky ľudí obliehajú pár bodov, ktoré majú zakrúžkované červenou v turistických sprievodcoch. Predierame sa cez hlúčiky afrických predajcov náramkov "na počkanie", fľašiek s vodou a imaginárnych symbolov romantického Paríža. A predstavujem si, aké to tu asi bolo pred 100 rokmi...

 

piata.jpg

 

siesta.jpg

 

Svet je hodinový hotel

Keď každú noc spíme v inom hoteli, naším skutočným domovom sa stáva auto. Na zadné sedadlo si dávame čerstvé bagety a začínam mať podobný pocit tepla, ako keď si doma pečieme chlieb....
Večer v hotelovej izbe rozmýšľam nad tým, kto asi spal v „mojej" posteli minulú noc. A kto sa utieral týmito snehobielymi uterákmi? Napadne mi, že keby som si ľahla do sterilne ustlanej postele, so všetkými plachtami a dekami zastrčenými pod matrac, bola by som ako list zalepený v obálke. Alebo novorodenec zabalený do zavinovačky...


Aj v kostole sa tlieska

Nikdy som nebola v Mekke, ale predstavujem si to podobne ako turistickú „púť" na Mont Saint-Michel. Tisíce ľudí, preplnené parkovisko veľkosti futbalového štadióna a hodinové čakanie v radoch... Utekáme preč.
Bretónsko nás víta dažďom. Starobylé prístavné mestečko Roskoff, útulný starý hotel s výťahom pre jednu osobu, búrlivý oceán a všadeprítomná vôňa rýb. Večer sa túlame mestom a na chvíľu sa zastavíme pred stredovekým kostolom. Zdá sa mi, že počujem potlesk. Z kostola vyjde bradatý muž, zapáli si a keď zistí, že nevieme po francúzsky, začne nás posunkami pozývať dovnútra. Rozumieme slovám „koncert", „husle" a „violončelo". Vchádzame a sadáme si do zadnej lavice. Dívam sa hore. Drevený strop zdobia skúpe ornamenty, ale v tej chvíli si nedokážem predstaviť krajší obraz.
Trio mladých hudobníkov začína hrať Bacha a Vivaldiho. Počúva ich asi tridsať ľudí a jeden pes - zarazene stojí vo dverách a netrúfa si ísť dovnútra.

 

siedma.jpg

 

osma.jpg

 

deviata.jpg

 

desiata.jpg

 

Trh na vlastnej koži

Nech navštívite ktorékoľvek bretónske mestečko, v auguste všade narazíte na dní mora, festivaly cibule alebo tradičné trhy. Niekto tu nakupuje a iný len nasáva fascinujúcu zmes farieb, chutí a vôní. Deti sa pokúšajú dotknúť krabov v prepravke. Stačí, aby niektorý homár pohol klepetom, hneď sa stáva lokálnou celebritou - zapínajú sa kamery a mobily. Zväzky ružovej cibule, čerstvé pečivo, korenie od výmyslu sveta, voňavé obrie palacinky, bretónske špeciality a tradičný čínsky sortiment.
Dvaja šoumeni predvádzajú zázračné krájače zeleniny. Ich stánky delí len pár metrov. Hecujú sa navzájom a ani nemusím vedieť po francúzsky, aby som pochopila, že najlepší ratatouille môžem vyrobiť len s týmto zázračným krájačom.
Zrazu sa odkiaľsi ozve vášnivé bubnovanie - jeden zákazník testuje africké bongo. Z iného stánku počuť tradičnú bretónsku hudbu. Vo vedľajšej uličke sedí mladík s akordeónom a hrá melódie ako stvorené pre Améliu z Montmartru...

More medzi prstami

Brodím sa vo vlnách. Voda je studená, ale rýchlo si zvykám a nechce sa mi vyliezť na breh. More však predo mnou uteká...
Hneď po odlive sa objavujú „zberači". Jednotlivci alebo aj celé rodiny, dokonca aj s malými drobcami. Všetci majú vedierka, lopatky a podberáky. Pripomínajú škôlkarov, ktorí sa práve idú hrať na pieskovisko. Brodia sa morským dnom a zbierajú čierne slávky...
Oblaky sú ťažké, visia nám rovno nad hlavami a voňajú morom a rybami.
V aute je čoraz viac piesku, ale stále viac v ňom cítiť vôňu domova.

male60.jpg

 

male30.jpg

 

male90.jpg

 

male40.jpg

 

male80.jpg

 

Post scriptum

8 dní, 4 300 kilometrov a približne 20 chrumkavých bagiet.
Keď sa v noci blížime k Bratislave, hrad svieti, blýska sa a je dusno ako v saune.
Doma je všetko po starom. Prehrmeli ďalšie pochody, rúcajú sa mosty a chlieb vraj bude opäť drahší...
A ja ešte stále nachádzam vo veciach zrnká piesku.

 

(Foto: Tomáš Bella a ja)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Trápenie Roberta Fica, alebo ako získať čo najviac

Na kandidáta Smeru netrpezlivo čaká aj Andrej Danko.

DOMOV

Smer potrebuje šéfa polície aj po dovládnutí. A Danko s Bugárom to vedia

Novela má chrániť momentálne vládnucich.


Už ste čítali?