reklama

Sen o rieke

Jedna žena mi nedávno povedala: „Z vlastnej skúsenosti viem, že všetko je možné." Neprotirečila som jej ani som sa nepýtala, ako to myslí - mala pravdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)
Obrázok blogu
(zdroj: T.B.)

Vždy ma fascinovala rieka. Asi to mám po ňom. Celý život sníva o tom, že raz nasadne do loďky a bude sa plaviť po Uhu, Laborci, Bodrogu, Tise a Dunaji - až do Čierneho mora.
Rovnako ako on som vyrastala v dedine, kde nebolo nič okrem typického trojuholníka - kostol, obchod a krčma. A ešte tá rieka - ako vybočenie zo stojatej nudy.

V lete sme chodili každý deň „na ričku." Čvachtali sme sa v kalnej vode ako kačky - možno ešte skôr, ako sme sa naučili poriadne chodiť. Chytal ryby, piekol ich v pahrebe alebo varil úžasnú rybaciu polievku - „uchu". Už ako drobec som pravidelne sledovala rybací masaker. Dodnes mi pri tom nebýva zle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mal dve dcéry a mne prischla úloha chlapca. V zime si obúval vysoké rybárske čižmy a prenášal ma cez brod na druhý breh. Rozložili sme si oheň a sledovali ľadové kryhy.
Raz sme sa v lete túlali nedotknutou džungľou na druhom brehu. Hoci ma niesol na pleciach, gigantické lopúchy mi siahali až po kolena. Keď sme sa vrátili domov, nohy som mala posiate veľkými vyrážkami s vodovými bublinami...

Občas ma nechal strážiť udice a išiel s kamarátmi „snívať" do krčmy. Keď som sa raz odvážila sama nahodiť udicu, zachytila sa o vetvy stromu. Zmätená som utekala dva kilometre do krčmy. Mala som asi 7-8 rokov. Najsilnejšie detské spomienky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dodnes si pamätám aj desivý pocit, keď som so zatajeným dychom sledovala, ako sa na konci rybačky potápa - opitý na šrot. Rátala som do desať a vydesene čakala, či sa opäť vynorí...

.......................................

Aj dnes, keď párkrát do roka prídem domov, idem sa pozrieť na rieku. Žasnem, ako veľmi sa zmenila. Možno najviac zo všetkého.

Sedím na brehu, hádžem do vody kamienky a občas ho idem pozrieť, ako chytá ryby.

„Kľujuť?" pýtam sa.

„Slabo," odpovedá.

A potom máme doma plný lavór rýb, on ich čistí a ja smažím obalené v múke.

Na obed máme studené pivo, ryby a čerstvý chlieb.

Doma.

..........................................

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, že nie som ako on - moje Čierne more je niekde inde. Niekedy rozmýšľam, kam by až doplával, keby nepotopil svoje sny na dno Uhu. Keby vedel, že všetko je možné.

Vitalia Bella

Vitalia Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia Zoznam autorových rubrík:  Dva domovyStalo sa mi...Z práceNa cesteLen môj názorBratislavaSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu