Sídlisko na druhý pohľad

Autor: Vitalia Bella | 8.10.2011 o 17:57 | Karma článku: 12,62 | Prečítané:  1995x

„Keď ty si taká optimistka!" hovorí mi občas vyčítavo kamarát. Spomeniem si na to aj vtedy, keď s horúčkou cestujem k lekárke a z môjho optimizmu nezostala ani kvapka...

Keď odchádza babie leto, sídlisko je pochmúrne a zachrípnuté. Tuctové. Takých je v Bratislave nespočetne viac ako naleštených nákupných „parkov". Na prvý pohľad typické panelákové geto, ale treba mu dať druhú šancu. Keď bývate na sídlisku, inak sa to ani nedá.

.....................................

Blížim sa k stánku s fornettami. Pred rokom sa v ňom vystriedalo niekoľko mladých brigádničiek, no potom tu zakotvila čiernovlasá päťdesiatnička s cudzím prízvukom. Keď som u nej prvýkrát kupovala synovi jeho obľúbené syrové koláčiky, podávala mi ich s  mobilom pri uchu a ako som potom zistila, zle mi vydala a koláče boli úplne vyschnuté. Ponáhľala som sa do škôlky, tak som to nechala tak: „Nabudúce sa jej vyhnem oblúkom." Ale na malom sídlisku sa to nedá. Syn si stále pýtal fornetti, a tak som sa asi o mesiac opäť zastavila pri stánku. Vydala mi správne a koláčiky boli čerstvé.

Anonymita sídliska nepustí, takže ešte stále neviem, odkiaľ pochádza, no keď sa vidíme, usmejeme sa na seba. „Ahoj moja, syrové budú o 2 minúty. Ideš pre malého? Tak sa zastavte, keď pôjdete zo škôlky - budem ich mať pripravené." Okolo štvrtej ma už zvykne vyzerať, či sa neblížim zo zastávky.

Dnes mám naponáhlo, tak si len s úsmevom kývneme na pozdrav.

...............................................

Od doktorky idem rovno do lekárne. Nechodím sem rada, hoci ju mám najbližšie. Možno pre ten „učiteľský" výraz lekárničky, keď som si minule pýtala želatínové vitamíny pre syna. Môj argument „Iné jesť odmieta" nebol dosť presvedčivý.

Dnes však nemám na výber, nemôžem sa trepať s horúčkou ďalší kilometer. Pri okienku stojí len jedna zákazníčka, tak sa postavím za ňu. Vtom sa otvorí druhé okienko a hneď k nemu vyrazí muž, ktorý práve vošiel do lekárne. Holohlavý, čierna koženka, mobil pri uchu: „Jeden paralen! Nie, to nebolo tebe - som v lekárni," hovorí zároveň do telefónu i do okienka. Aj by som bojovala, ale horúčku mám privysokú a tlak príliš nízky. Vzdávam to.

„Tá pani tu bola pred vami," ukazuje na mňa dievčina v bielom plášti.

„Čo?"

„Musíte počkať. Tá pani tu bola pred vami."

Muž cúvne a ide hromžiac ku dverám.

................................................

Pred panelákom tradičný hlúčik tínedžerov. Pofajčievajú, popíjajú „snáď-malinovku" a nadávajú. Ako vždy „okupujú" vchod do panelákového bufetu. Predáva sa tu aj sudové víno, takže keď s malým prichádzame domov, pred vchodom nás neraz vítajú kalné pohľady susedov. A ráno ma zase vytáča rozbité sklo na schodoch. „Ten bufet by mali zavrieť!" hromžila som hneď, ako sme sa sem prisťahovali.
No keď mi nedávno došiel cukor do koláča, rýchlo som utekala do bufetu. Predo mnou nakupovala susedka dôchodkyňa. „Včera som odpadla, rovno pred vchodom, a on ma zachránil," ukázala na mladého predavača. „Nebyť jeho, už by bolo po mne."

.....................................

Ja viem, bolo by fajn mať tú malú francúzsku pekáreň s čerstvým pečivom a voňavé kvetinárstvo s vázami plnými frézií... Aj ja rada snívam. Ale občas chcem dať realite druhú šancu. Potom ani ten pohľad z okna na premoknuté paneláky nie je až taký bezútešný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?