Ako sa hľadá domov

Autor: Vitalia Bella | 1.9.2011 o 22:19 | (upravené 1.9.2011 o 23:00) Karma článku: 10,37 | Prečítané:  2425x

Sú miesta, kde sa hneď cítime ako doma. Sveti Petar mi od začiatku pripadal akýsi povedomý, hoci som sa do Dalmácie vybrala prvýkrát v živote. Stačilo mi k tomu pár vecí: zelené figy, dobré knihy a ľudia - domov je v prvom rade o nich.

Ako dieťa som milovala figy, v lete som si ich nenápadne dávala namiesto raňajok. Starý otec učil prírodovedu, takže na povale sa sušili štósy herbárov a v letnej kuchyni bujneli exotické citrónovníky a figovníky...
Takže keď som zbadala čerstvé figy v stánku pri ceste, hneď som si kúpila plné vrecko. Napokon som ich musela zjesť sama - nikomu okrem mňa nevoňali detstvom, letom a prázdninami.

male-blog01.jpg

 

male-blog02.jpg

Ostrovné správy

Kikine články ma nakazili láskou k tomuto miestu ešte skôr, ako som ho uvidela naživo. Internetová komunikácia však nakoniec zlyhala, a tak som sa zmierila s tým, že si s Kikou ani tentokrát neštrngneme. No ona nás napokon záhadne vystopovala a uniesla na „opustený" ostrov. „Domov, sladký domov," povedal Alex, keď sme vstupovali do Kikinej oázy. Slovenské pirohy, točené pivo v malej krčme a šantiace deti...
A som rada, že sme si zase raz nepripili :-)

male-blog07.jpg

 

male-blog06.jpg

 

male-blog08.jpg

 

Dnes je ale horúco!

Poznám len niekoľko chorvátskych slov, no pripadá mi absurdné, že by som sa s Chorvátmi rozprávala po anglicky. A tak som nadšene miešala chorvátčinu so slovenčinou, čašníci a predavačky sa usmievali, najviac tá moja ovocná teta zo Sukošanu. „Hlavne, že si rozumieme," riekla a pribalila mi pár broskýň navyše. Nakoniec som už zvládala párminútovú konverzáciu o počasí aj o úrode olív. „Ty by si sa tu pokojne aj vydala," uzavrel môj muž, keď som sa znova zakecala pri stánku s ovocím.

 

male-blog12.jpg

 

male-blog13.jpg

 

Mačacia republika

Staré uličky Šibeniku na prvý pohľad pripomínajú talianske prístavné mesta, no sú tichšie, pokojnejšie, ospalejšie. A na druhý pohľad pôsobia ako mačacia republika. Mačky obsadili každé príjemné miestečko v tieni a každým svojím pohybom dávajú najavo, že mesto patrí im. Neboja sa, neutekajú pred dehydrovanými turistami - veď ony sú tu doma. Pokojne sa vyvaľujú, podriemkavajú a ak práve majú chuť, blahosklonne sa nechajú pohladkať. Keď strakatá mačka jedným okom „zavetrí" motýlika, inštinkt ju ženie dopredu, no po pár krokoch sa zastaví a lenivo sa usadí na schody. Je horúco - neoplatí sa.

 

male-blog09.jpg

 

male-blog10.jpg

 

male-blog11.jpg

 

Loď, ovce a šťastie

S knihami by som sa asi cítila doma aj v púšti. Kým trvá príbeh, celý svet sa dá na chvíľu vtesnať do malého obdĺžnika, tak akurát do dvoch dlaní. Piata loď Moniky Kompaníkovej a Hon na ovcu Harukiho Murakamiho - obidve o hľadaní. Rozmýšľala som nad nimi v bezútešnej zápche na ceste domov. Ak je zmysel v hľadaní a v ceste k cieľu, čo nám potom zostáva, keď sme konečne našli to, čo sme hľadali?

 

male-blog04.jpg

............................

............................

(Ne)povinné počúvanie:

The Doors: The Crystal Ship

Nick Cave: The Ship Song

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?