Rekviem za dobré kino

Autor: Vitalia Bella | 11.1.2011 o 17:29 | (upravené 11.1.2011 o 17:36) Karma článku: 13.37 | Prečítané  3013-krát

Stáva sa vám, že chcete ísť do kina, ale nemáte na čo? A pritom nežijete v malom meste, ale priamo v meste hlavnom! Tri multiplexy, desiatky kinosál a ani jeden dobrý film...

Bratislava si už pomaly odvykla od dobrých kín. Máme luxusné kinosály, pohodlné sedadlá, čistý obraz a dokonalý zvuk. Pokojne sa vám pritom môže stať, že v niektorej kinosále zaspíte a keď sa zobudíte, vôbec netušíte, v ktorom kine práve ste. Všetky sú totiž skoro navlas rovnaké. Rovnaké sedadlá, tie isté všadeprítomné pukance aj značky nápojov. A väčšinou aj rovnaká nuda na plátne. Nie sú to kiná, kam idete niečo zažiť, ale skôr konzumovať - odskočiť si popri nakupovaní za trochou masovej zábavy. Ak však chcete vidieť dobrý film, väčšinou máte smolu.
A tak niekedy v zúfalstve zvažujem „filmovú turistiku" do Brna, ale napokon zostávam doma a spomínam na tie „naše kiná". Aké vlastne boli?

Tatra bola vždy akousi vyššou triedou. Priestranný foyer, noblesná bordová a čierna, mäkučké sedadlá, až uspávajúce pohodlie. Dávali tu čerstvé hollywoodske novinky aj menšinové európske dielka. Videla som tu niektorý z dielov Matrixu - noblesnej Tatre pristalo aj dobré sci-fi.

Charlie´s bol svojho času taký menší „multiplex". Dve veľké sály na prízemí, dve menšie v suteréne. Z lístkov na vás žmurkal Chaplin. Tu sa nám veľakrát stalo, že sme museli čakať pri pokladni na dvoch ďalších „filmuchtivých", lebo pre dvoch zákazníkov sa im premietať neoplatilo. Niekedy už v priebehu premietania odštartoval v suteréne koncert a my sme sa potom museli predierať k východu rozvášneným davom tancujúcich... V tej najmenšej komornej sále som prvýkrát videla Tarantinov Pulp Fiction.

Hviezda vo svojich posledných rokoch dýchala socialistickým funkcionalizmom. Obrovská sála, špinavé linoleum a tvrdé sedadlá, na ktorých ste sa museli neustále mrviť, aby vás nebolel zadok. Videla som tam Lost Highway od Davida Lyncha a tie drsné sedadlá dokonale umocňovali jeho temnú atmosféru...

Istota v Karlovke bola veľká ako kongresové centrum, neútulná, sterilne modrá a poloprázdna. Ale bola poruke, priamo na sídlisku. „Nejdeme do kina?" - „Jasné!" A už o 5 minút sme čakali vo vestibule ozdobenom veľkými maketami animovaných mamutov. Chodili sem rodiny s deťmi, páriky v teplákoch, dôchodcovia... Bolo to také kino „od vedľa".

Filmový klub Múzeum - miniatúrny, chladný ako pivnica, s nízkymi stropmi a ťažkými závesmi. Pripadali ste si tak trochu ako v podzemí, v inom svete. Premietač rozprával pomocou voperovaného strojčeka a jeho hlas zanechával na chodbe charakteristickú plechovú ozvenu. Videla som tu Posledné pokušenie Krista, film ako stvorený pre toto chladné „záhrobné" prostredie. Zimomriavky som mala ešte aj hodinu po predstavení...

Najstarší filmový klub FK 901 zanikol ako jeden z prvých, ale moje spomienky naň sú možno najsilnejšie - ako na starú lásku. Do tohto kina som bola naozaj zaľúbená. Na prednáške ktosi spomenul, že večer hrajú v 901-ke Mrázika. Nahrnuli sme sa tam všetci. Sála preplnená na prasknutie, sedelo sa aj na schodoch medzi radmi, takmer sa nedalo dýchať, a pritom sme sa zabávali, ako keby sme sledovali najlepšiu komédiu minulého storočia! Bolo to presne na Mikuláša a na konci predstavenia „zamestnanci" hádzali do davu plné priehrštia sladkostí...

A ešte Zora, Nádej, Obzor... Zanikli jedno po druhom - ako po nejakej vysoko nákazlivej infekcii. Niektoré zatvorili definitívne, iné „dočasne" - kvôli plánovanej rekonštrukcii. Žiadne z nich zatiaľ neotvorili.
Dnes tu teda okrem pár malých filmových klubov (vrátane skvelej Nostalgie) zostalo len jedno mestské kino - Mladosť. Aj tá však mala nedávno namále...

...........................................

Minule som kráčala cez Námestie 1. Mája a lovila som v pamäti, kde bol vlastne vchod do Hviezdy. Nezostalo po ňom ani stopy. Plánovali tu postaviť akýsi Metropolitan Star, v ktorom by bolo aj kino. Otvoriť ho mali už pred rokom, no neskôr sa hovorilo o roku 2012... Ak ho raz naozaj otvoria, nebude to len ďalší z uniformných multiplexov?

Ešte pred pár rokmi vyúsťovalo kino Hviezda do prírodného amfiteátra, kde sa v letné večery premietali filmy priamo pod hviezdami. Rovno uprostred mesta!

Ale možno sa mi to celé len zdalo.

 

(Hudobný podmaz - Iggy Pop: The Passenger)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?