Dnes však mám nejakú zlú predtuchu, tak si pre istotu balím do tašky knihu. V čakárni má už víta 12 párov nervóznych očí. Nepanikárim. Zaradím sa, usadím sa a vyťahujem knihu. Periférnym videním sledujem, čo robia ostatní. Niektorí si listujú v letáčikoch o výživových doplnkoch, iní ťukajú do mobilov, zopár sa len pozerá do prázdna alebo podriemkava.
Postupne prichádzajú ďalší. Pár z nich sa snaží predbehnúť, vtedy sa na chvíľu strhne mela, previnilec sa zaradí do poradia alebo odíde so stiahnutým chvostom. Najviac dbá na dodržanie poriadku moja „susedka", vitálna šesťdesiatnička: „Mňa nezaujímajú vaše dôvody - nejaký sa vždy nájde. Som tu najstaršia a čakám už vyše hodinu!"
Zíva sa mi. Dnes to asi nebude ako „niekde v Amerike". Cez okno pečie slnko, na susednej chodbe vŕtajú, je dusno, horúco, ťažko. „Spravodlivá" susedka mi nakúka do knihy. Intenzívne sa nudí.
„Jej prsia mali pod zaoblenou váhou kosákovité tiene. Zostal stáť a uprene sa na ňu díval," dočítam vetu a radšej trochu odtiahnem knihu od zvedavej čitateľky.
„Smiem sa spýtať, čo to čítate?" nedá jej to.
„Michal Hvorecký - Dunaj v Amerike," odpovedám.
„Už som o ňom niečo počula... Je to dobrá kniha?" vyzvedá.
„Som v prvej tretine a zatiaľ ma veľmi baví," stručne hodnotím prvých sto prečítaných strán.
„Vidieť to na vás. Nečítate iba každú desiatu stranu ako ja," usmieva sa.
Debata sa sľubne rozbieha, ale susedka už musí ísť dovnútra. Opäť sa teda ponorím do čítania a jedným uchom počúvam ponosovanie ostatných na nekonečné čakanie...
Keď sa po troch hodinách konečne dostávam dovnútra, som slabá a smädná, takže na nejaké sťažnosti už ani nemám energiu. Lekár ma však hneď víta s ospravedlnením: „Mrzí ma to, ale dnes zastupujem troch ďalších lekárov. Sama viete, že u mňa sa nikdy toľko nečaká. Dnešok je naozaj výnimka..."
Sotva sa dostanem k slovu. „Veď ja to chápem. Nebolo to až také zlé - mala som so sebou dobrú knihu. Kedy si mám zavolať pre výsledky? " pýtam sa.
„Nemusíte volať. Ak by niečo nebolo v poriadku, hneď sa vám ozvem. Sestrička vám zavolá, kedy máte prísť na ďalšiu kontrolu. Majte sa pekne!"
Ďakujem, usmievam sa a pripadám si... ako niekde v Amerike.