
Keď vyrážam do Kyjeva, kolegovia mi s úsmevom radia: „Radšej zostaň iba v priestoroch letiska!" Na letisku Boryspil idú žarty bokom a naozaj hrozí, že si Ukrajinu tentokrát „vychutnám" len z okna príletovej haly. pokračovanie článku
„Keď ty si taká optimistka!" hovorí mi občas vyčítavo kamarát. Spomeniem si na to aj vtedy, keď s horúčkou cestujem k lekárke a z môjho optimizmu nezostala ani kvapka... pokračovanie článku

Sú miesta, kde sa hneď cítime ako doma. Sveti Petar mi od začiatku pripadal akýsi povedomý, hoci som sa do Dalmácie vybrala prvýkrát v živote. Stačilo mi k tomu pár vecí: zelené figy, dobré knihy a ľudia - domov je v prvom rade o nich. pokračovanie článku
Staršia pani pri okienku váha: „Je to čistý propolis? A nemáte niečo lacnejšie?" Pár minút sa rozhoduje medzi troma fľaštičkami. pokračovanie článku

Stáva sa vám, že chcete ísť do kina, ale nemáte na čo? A pritom nežijete v malom meste, ale priamo v meste hlavnom! Tri multiplexy, desiatky kinosál a ani jeden dobrý film... pokračovanie článku

Krátko po ôsmej ráno. Od lekárky bežíme do škôlky. Už som volala, že budeme meškať. Čakajú na nás, takže rýchlo odovzdám malého a opäť bežím - do práce... pokračovanie článku

Keď v Bratislave nasneží, všetci sme ako malé deti, čo prvýkrát vidia sneh. Žasneme, híkame, nechápeme, ako sa to vôbec mohlo stať. Rozoberáme to ako hlavnú tému dňa - čo je tam po nejakých politických kauzách, keď vonku nasnežilo! pokračovanie článku
Je veľa Springfieldov, no na Slovensku máme len jeden - v bratislavskej Eurovei. Pre mňa má veľmi jednoduchú definíciu: je to obchod, v ktorom už nikdy nebudem nakupovať. pokračovanie článku
Čo je dobré a čo zlé - deti to vedia lepšie ako my.
Má tri roky a je ako malý boh. Kamkoľvek prídeme, nemusí spraviť vôbec nič - a celý svet sa točí okolo neho. Je zvedavý, jeho predstavivosť nemá hranice. A je výnimočný, ako každé dieťa. pokračovanie článku
Nebude to článok o tom, aká je dnešná mládež skazená - lebo nie je. A nie je to otázka veku. Už sa nám stalo, že sme s kamarátom uzemňovali v divadle aj ukecané štyridsiatničky... pokračovanie článku
Kam miznú vône? Kedysi pred rokmi som kúpila mame parfum Indian Summer. Dnes sa už nepredáva, ale tú vôňu si viem ešte stále živo vybaviť v pamäti... pokračovanie článku

Cestujeme celú noc. Drieme sa mi, snažím sa odolávať mikrospánkom - neúspešne. Ešte šťastie, že som len pasažier... pokračovanie článku

Jedna žena mi nedávno povedala: „Z vlastnej skúsenosti viem, že všetko je možné." Neprotirečila som jej ani som sa nepýtala, ako to myslí - mala pravdu. pokračovanie článku
Neverím horoskopom. Keď nám kolegyňa ráno s nadšením rozprávala, aký úžasný horoskop jej poslala veštica, počastovala som ju sarkastickými poznámkami. Som realistka. „Dobre, že ťa tu máme! Aspoň nás držíš trochu pri zemi," uzavrel debatu ďalší kolega. pokračovanie článku
Mohla by som to napísať úplne „po lopate" - choďte voliť. Ale dotklo by sa vás to?
Mám obavu, že v týchto voľbách môže rozhodnúť ľahostajnosť. pokračovanie článku
U môjho lekára sa zvyčajne dlho nečaká. Aj keď má veľa pacientov, vie ich vybaviť rýchlo. Je dobrý odborník, má ľudský prístup a má výborne vybavenú ambulanciu. Keď som to minule opisovala svojej svokre, ktorá si u svojho lekára musí pomaly zaplatiť aj tlačivo na výmenný lístok, pripadalo jej to ako „niekde v Amerike". pokračovanie článku
Navarila som obed, uspala syna a môžem ísť. Dnes mám voľné popoludnie, naplánovala som si, že pôjdem podporiť Dúhový pochod, potom si u Baťu kúpim nové topánky a nakoniec skočím do kina... pokračovanie článku
Rodičia nemusia mať vždy pravdu, hoci moja mama ju skoro vždy má... pokračovanie článku
„Grécky problém" nie je len o politike a ekonomike, ale tiež o tom, či sme ochotní pomáhať iným. A je v podstate jedno, či ide o Grékov, Islanďanov, Rómov alebo Laponcov... pokračovanie článku
Život a smrť si nikdy nie sú tak blízko. Zima pomaly dodýchava, aby uvoľnila miesto novému životu. Neviem, kedy sa to vlastne stalo, že som prestala chodiť na Veľkú noc domov... pokračovanie článku
Keď som ešte za socializmu chodila na základnú školu na Ukrajine, každý deň sa začínal povinnou rozcvičkou a povinnou chvíľkou vlastenectva. Zoradili nás na školskom dvore - povinná vlajka, povinná hymna a povinné predpísané cviky s prvkami vojenského pochodovania. Ak náhodou pršalo, cvičilo sa v triedach za zvuku školského rozhlasu. pokračovanie článku
Vždy sa mi páčilo, keď mali v niektorom časopise pri rozhovoroch so známymi ľuďmi malý rámček, kde autor opísal svoje dojmy zo stretnutia. Vysoko subjektívne dojmy - to je to prvé, čo od vás chcú počuť kolegovia, keď sa vrátite do redakcie zo stretnutia so známym rockerom... pokračovanie článku

Anastasia Kuzminová získala pre Slovensko olympijské zlato. Prečo má jej víťazstvo pre niektorých takú zvláštnu cudziu príchuť? pokračovanie článku

Narodila som sa do prostredia multietnického gulášu, kde národnosť nikdy nebola témou rozhovorov. Jediným znakom, ktorý odlišoval povedzme Slováka od Rusína či Maďara, bol jazyk. Ani ten však nebol jednoznačným kritériom... pokračovanie článku

Sprchový gél, šampón. Skúšam znovu pustiť vodu, ale ide len ľadovo studená. Beriem osušku a utekám do druhej kúpeľne (nech žijú apartmány s dvoma kúpeľňami!). Púšťam sprchu - tiež studená. Čo teraz? Všetci išli von, takže ak budem kričať od zimy, môžem vyplašiť akurát tak ospalých susedov. Dopoludnia je v Alicante mŕtvo, život sa začína až podvečer... Napadne mi - veď som na juhu Španielska, je január s príchuťou jari a včera som dokonca videla chlapíka, ako si bezstarostne pláva v mori... Nemôže mi byť zima. Nádych, dlhý výdych. Poďme na to! pokračovanie článku
„Ty máš na Ukrajine rodinu, však? Neochorel vám niekto na prasaciu chrípku?" v poslednom čase to počúvam ako obohratú platňu. Pozerám správy, čítam noviny. A behá mi po chrbte mráz... pokračovanie článku

Malého dnes stráži babka a my s mužom sa chystáme von. Idem s ním, takže chcem byť "kočka". Úzke nohavice, podpätky, čo ďalej? Váham - na akú farbu sa dnes cítim? Zelená, tehlová, červená? pokračovanie článku
Je šialene horúco. Idem po ulici, na ktorej už 13 rokov nežijem. „Dobrý deň! Odpoviete mi prosím na pár otázok? Robím výskum o normách správania..." pýtam sa po ukrajinsky. pokračovanie článku

Praha, zastávka MHD, okolo poludnia. Z električky vystupujú dvaja ukrajinskí robotníci, naťahujú sa o nejaké drobné. Dve ázijské turistky sa fotia pred zastávkou. pokračovanie článku

„Tak čo, moja, aká je vodička? Príjemná?" pýta sa starší muž, ktorý sa oblečený prebrodil až do stredu rieky, len si vyhrnul nohavice. Pozerám naňho prekvapene, mohla som mať vtedy tak 10-12 rokov. pokračovanie článku
Na Františkánskom námestí je rušno ako ráno na školskom nádvorí. Deti zoradené do dvojíc sa prekrikujú, pospevujú si hity z rádia, tancujú... „Pssssssssssst!" ktosi dospelý. pokračovanie článku
Dnes ráno, okolo pol deviatej, blížim sa ku karloveskej Bille. Už z diaľky zbadám predavača Nota Bene, ako narýchlo vhadzuje do vozíka mincu a vyberá z neho niečo, čo si tam zrejme niekto zabudol... pokračovanie článku
Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia